Miroslav Trenka

V objatí večného ľadovca sa moja duša mrazí,
keď z kníh v spomienkach len popol zostane.
Však voda horí a v ohni je opäť mráz.
Kde sa mám vôbec uchýliť?
                         Ostrie dýky v srdci zastane zas....

Objavil som dary Zeme v korune knižnice,
musí vždy rásť a  kvitnúť.
Však aj ja som zasadil zopár semä,
prichádza čas, kedy ma treba odkopnúť.

V objatí večného ľadovca sa moja duša mrazí,
keď z kníh v spomienkach len popol zostane.
Však voda horí a v ohni je opäť mráz.
Kde sa mám vôbec uchýliť?
                         Ostrie dýky v srdci zastane zas....

Mnohé zlatá v policiach dostali druhý dych,
niekedy naozaj netreba veľa.
Však aj človek ide k lekárovi ak je chorý,
snáď po mne zostane aspoň obraz diela.

V objatí večného ľadovca sa moja duša mrazí,
keď z kníh v spomienkach len popol zostane.
Však voda horí a v ohni je opäť mráz.
Kde sa mám vôbec uchýliť?
                         Ostrie dýky v srdci zastane zas....