Keď sa učitelia ”hrabú” do politiky...
Povolanie učiteľa nie je vôbec jednoduché. Formovať mládež v dnešnej dobe, kde rodičia veľakrát bojujú o prežite, a nie je čas na riadnu výchovu, pomáhať musia pedagógovia.
Denno-denne čelia nástrahám, útokom nie len zo strany samotných žiakov, ale aj rodičov. No aj učitelia sú ľudia. Ich zdravotný stav je mnohokrát alarmujúci, mnohí bojujú s vysokým krvným tlakom, psychickou vyčerpanosťou. V dnešnej dobe sa mnohí učitelia zaoberajú politikou. V tomto prípade nejde len o únavu zo školského prostredia, ale aj z prostredia svojich aktivít.
Vždy som bol toho názoru, že byť učiteľom je akési poslanie. Miešať politiku s učiteľstvom základných a stredných škôl je niečo, ako v matematike jedna množina jabĺk a druha množina hrušiek. V škole sme sa voľakedy učili, že spočítať jablka s hruškami nemôžem. Nuž vysoká škola povie samozrejme, že sa dá! Pretože napríklad 5 jabĺk +7 hrušiek sa bude rovnať 12 kusom ovocia. Túto myšlienku vyslovil môj kamarát Tomáš. A ja s ňou súhlasím, pretože si môžeme urobiť dobrý miešaný lekvár. Keď so to premietneme do školstva, tak nám z toho vznikne taká marmeláda, že až. V tomto prípade platí, že politika patrí okrajovo v rámci Občianskej náuky, na vysoké školy a riaditeľom základných a stredných škôl. Učitelia sa majú venovať hlavne žiakom. Neviem ako si chcú získať ich priazeň, keďže veľa ”nositeľov posolstiev” k žiakom pristupuje politicky Všetko riešia príkazmi a zákazmi. Vnášajú do vyučovacích hodí politické názory a vierovyznania. Niektorí sa venujú žiakom oveľa menej akoby mali. Mnohí si vybavujú kandidátky počas vyučovania, súkromné telefonáty, a tým pádom je narušený celý vyučovací proces. A keď žiak urobí niečo, vždy je on vinný. Učiteľ nikdy. Učiteľ chodí ukážkovo na hodiny. Hm. Áno voľakedy. Naozaj by som sa zamyslel či budem učiť a formovať mládež srdcom, alebo politikou. Nech si každý žiak urobí obraz sám. Politika do škôl nepatrí!
Dodatok: O tom, že propagácia politických strán je na školách zakázaná hovori i §154 z roku 2008.
